Včelstvo

„Včelstvo je z hlediska sociologického  rodina, tvořená oplozenou  matkou a jejími potomky - dělnicemi a trubci. Společně žijí pohromadě nejméně dvě generace včel a je mezi nimi aktivní součinnost“[1].

Žiadna medonosná včela nemôže žiť dlhšiu dobu sama, je odkázaná na pomoc svojich družiek. Hniezdo včiel tvoria vertikálne usporiadané vrstvy vosku, ktoré sú rozdelené do tisícok „buniek“ na odchov lariev a uskladnenie peľu a medu.[2]  Plodnosť včelstiev začína skoro po slnovrate v zimnom období, kedy sú včely pod vplyvom chladu stiahnuté do zimného chumáča. Ich činnosti prebiehajú skryte.

Rozvoj včelstiev vrcholí na začiatku júla kedy včelstvá nahromadia zásoby medu, a potom už všetka činnosť smeruje pomaly k príprave na kľudové obdobie – zimu. Vo vrcholnom období rozvoja tvorí včelstvo jedna matka, tristo až šesťsto  trúdov, päťdesiattisíc až šesťdesiattisíc  robotníc, vajíčka a plod, zásoby medu, peľu, plodové a medné plasty.

Matka

Je najcennejším a najdôležitejším členom každého včelstva. Je to oplodnená samička ktorá intenzívnym kladením až tisícpäťsto vajec denne zabezpečuje rýchlu obnovu trúdov a robotníc. Včelstvá medonosných včiel sú jedno matkové. Okrem kladenia vajec nerobí v úle nič preto nemá vyvinuté pracovné orgány. Meria 20-25 mm a váži okolo 180-260 mg. Podľa pôvodu rozoznávame matky: rojové, z tichej výmeny, náhradné a chovné. Ročne nakladie výkonná matka asi dvestotisíc vajíčok. Matka môže žiť 3-4 roky avšak v chovnej praxi racionálneho včelárstva sa matky vymieňajú po 2-3 rokoch.

Trúd

Je včelí samček. Meria 15-17 mm a váži okolo 220mg. Na rozdiel od robotníc a matky nemá žihadlo. Trúdy sa liahnu z neplodných vajíčok ktoré matka nakladie do trúdích buniek, odlišujúcich sa od robotničích svojou veľkosťou. Trúdy žijú len v letnom období a ich počet postupne klesá. Vo včelstve ich môže byť niekoľko stoviek až pár tisícok, ale najčastejšie množstvo je okolo päťsto. Včelári ktorí chovajú matky zámerne vo včelstve, chovajú väčšie množstvo trúdov aby zvýšili pravdepodobnosť oplodnenia matky trúdmi s kvalitnejšími genetickými vlastnosťami. Na konci leta robotnice vyženú trúdy z úľa.

Robotnice

Tvoria vo včelstve najpočetnejšiu zložku. Sú to samičky ktoré majú nevyvinuté pohlavné orgány, a preto sa nemôžu spáriť s trúdmi. Robotnice dorastajú do veľkosti 12-14mm a ich hmotnosť je približne 100mg. Rozlišujeme ich na mladušky a lietavky. Mladušky vykonávajú všetkú prácu v úle a lietavky mimo úľa. Mladušky zahrievajú plod, udržujú potrebnú vlhkosť v úle, vylučujú vosk, stavajú nové plásty a čistia staré. Lietavky vyletujú z úľa a prinášajú doň nektár, vodu, peľ a propolis.

Včelí roj

       Z roja ako prvé vyletia pozorovateľky, ktorých úlohou je vybrať a vyhliadnuť vhodný priestor pre nové hniezdo. Tam potom odvedú             celý roj. V novom hniezde postavia robotnícke plásty so šesťhrannými komôrkami, do ktorých kráľovná začne klásť malé belavé vajíčka. V starom úli sa zatiaľ narodí prvá kráľovná, ktorá pomocou robotníc zabije ostatné a vydá sa s trúdmi na svadobný let. Po ňom sa vracia späť do úľu. Trúdy sa nazad nedostanú, lebo robotnice ich dnu nepustia, ale pobijú ich, alebo ich jednoducho vyženú.