Jar a jarný vývoj

Jar a jarný vývoj

Podľa stanovišťa a priebehu počasia začína včelstvo plodiť medzi polovicou februára a polovicou marca. Či menej či viac plodia, závisí od priebehu počasia a na sile včelstva.. Ak kvitne lieska skôr ako normálne, začínajú včelstvá tiež skôr s plodením. Na rozdiel od vegetácie sa však včely nenechajú zastaviť pri neskoršom ochladení. Len ak by bolo dlhotrvajúce, obmedzí včelstvo kladenie. Rozkvetom čerešne vtáčej začína včelárska jar.  Potom nasledujú ovocné stromy, t.j. marhule, čerešne, slivky, jablone a hrušky, z ktorých majú včelstvá prvú znášku. S prínosom sladiny a peľu sa dostaví stavebný pud. Ten je súčasťou rozmnožovacieho a zhromaždovacieho pudu. Rozmnožovací pud sa prejaví zvýšeným plodením a neskôr rojením. Zhromaždovací pud ako súčasť pudu spoločenského má pre včelárov nesmierny vyznám, pretože sa premieta prakticky do výnosu medu. Po využití prvej znášky z ovocných stromov sú už včelstva viac rozvinuté na znášku z repky ozimnej. Tá tvorí v posledných rokoch na väčšine nášho územia významný zdroj pastvy včiel. Znáška z repky je v podstate prvá hlavná znáška. V jarných mesiacoch je znáška nektáru často priemerne vysoká avšak len v tom prípade, že nie je prerušená vytrvalým daždivým a chladným počasím. Po jarnej prehliadke rozdelí včelár včelstvo na skupinu silných, stredných a slabých včelstiev.  Včelár nepotrebuje nič robiť alebo len veľmi málo pre vývoj svojho včelstva. Musí len dávať pozor, aby včelstvá na jar netrpeli hladom a včas sa rozširovali, aby im priestor nebol príliš tesný. Spotreba potravy je na jar enormne vysoká, najmä keď je marec a apríl poznamenaný premenlivým počasím.